Transakcie v spise

Kauza PPC

Asi najviac medializovanou kauzou súvisiacou so "spisom Gorila" bol predaj spoločnosti Paroplynový cyklus, a.s. Bratislava (PPC), v prípade ktorej mal byť štát údajne "okradnutý" o 15 miliárd Sk. V súvislosti s kauzou PPC exminister vnútra Daniel Lipšic dňa 5.3.2012 podal na Generálnu prokuratúru SR podnet na podanie návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti prevodu majetku pri predaji majetkovej účasti Fondu národného majetku v PPC. Tento podnet Generálna prokuratúra odložila s tým, že nie je dôvod na prijatie žiadneho prokurátorskeho opatrenia, vrátane žaloby na určenie neplatnosti predaja.Priložené analýzy preukazujú, že obvinenia vyslovené ministrom Lipšicom sú nezmyselné a odporujú skutočnosti.

PPC bolo predávané dvakrát, v medzinárodnom tendri v rokoch 1999 – 2002 a v roku 2004. Tržná hodnota firmy ako aj ponuky sa pri obidvoch predajoch pohybovala v rozpätí od 1 – 3,3 mld. SK.

Už od roku 1999 mali všetci uchádzači o PPC dôkladný prehľad o všetkých záväzkoch a zmluvných vzťahoch firmy, pretože tieto informácie boli obsiahnuté v Informačnom memorande, ktoré bolo sprístupnené všetkým uchádzačom v jednotlivých fázach predaja. Reálna hodnota spoločnosti sa dá vždy overiť len predajom, t.j. záujmom skutočných kupujúcich, ktorí navrhujú cenu. Nie názorom politika či úradníka.

Výhodnosť ponuky Penty spočívala okrem ceny v bezpodmienečnosti, t.j. Penta sa zaviazala vyriešiť problematické zmluvy, nežiadala žiadne garancie štátu a, naopak, zaviazala sa, že vyrieši zmluvný vzťah s Európskou Investičnou Bankou, ktorá poskytla úver, za ktorý ručil štát. Nikto z uchádzačov súťaže nespochybnil výsledky tendra.

Hlavnými rizikami projektu PPC boli: zmluvné vzťahy (predovšetkým zmluva so SE, ktorú elektrárne žiadali renegociovať, zmluva s BAT, ktorá bola predmetom súdneho sporu) a neistota v legislatívnom prostredí. SE, SPP a BAT (pôvodne ZEZ) boli zakladateľmi PPC a mali v ňom svoje akcionárske podiely. Zmluvy, ktoré malo PPC uzatvorené so svojimi zakladateľmi boli podmienkou poskytnutia úveru od Európskej Investičnej Banky, ktorý predstavoval až z 85% zdroje financovania PPC. Na základe dohody uvedených troch investorov - troch akcionárov - sa zo zmluvy s PPC vygeneroval len v  rokoch 1999 – 2002 čistý benefit v prospech SE vo výške viac ako 1,5 mld. SKK. V danom období SE nenapádali tzv. nevýhodnosť zmluvy.

Aj z uvedeného vyplýva, že výhodnosť/nevýhodnosť zmluvy bola závislá od svetového vývoja cien energetických komodít, t.j. nebola vopred stanovená. Počnúc rokom 2002 dochádza na svetových trhoch k nárastom cien energetických komodít, čo sa, pochopiteľne, premieta nielen do zmluvných vzťahov PPC, ale aj do ekonomiky všetkých hráčov v energetike. Takýto vývoj nemohol byť pri uzatváraní zmlúv v roku 1997 a 1999 predvídaný.

Celková doterajšia investícia Penty do spoločnosti PPC, vrátane kúpnej ceny predstavuje 150 mil. EUR. Celkový výnos projektu pre Pentu za 10 rokov (t.j. až do konca roku 2013) prevádzky energetického zdroja pozostávajúceho z vyplatených dividend dosiahnutých na základe dlhodobých zmluvných vzťahov do roku 2013 a predpokladanej zostatkovej hodnoty PPC dosiahne sumu 263 mil. EUR, čo predstavuje nominálny zisk vo výške 113 mil. EUR. Minister Lipšic preto prejavil buď hrubú neznalosť, alebo úmyselne zavádzal tým, že na tlačovej konferencii vyhlásil, že Penta už do roku 2009  zarobila na projekte PPC 500 mil. EUR.

Transakcie v spise